Email: :Heslo 
Zapomenuté heslo?
titulni fotografie
Domů Fórum Galerie Komentáře Statistika Farmvideo Návštěvní kniha Odkazy Pravidla Ke stažení OLD Eshop

Chyby a návrhy

Registrace zde.
Zobrazit kategorie  Zobrazit fotografy  Zobrazit galerie  Zpravodajství  Novinky  
martinko   31.07.2014 11:21:45
Super fotky s tou osmičkou. smile
Milda11   31.07.2014 15:13:06
Nějaké provozní údaje by byly? jako délka balíku, spotřeba na balík, hmotnost balíku, pracovní rychlost atd?smile
BORIS-SK   31.07.2014 18:25:47
No táto sranda behala aj tu na farme Majcichov a ako píše autor v popise bola to predváďačka niekde z Nemecka ktorá tu behala pod firmou Agropretpulz predávajúca tieto mašinky a objavila sa tu len náhodou lebo akosi nebolo kde na rýchlo ukázať čo to dokáže a aj majitelia farmy boli spokojný s prácou a výkonom lisu.Lis má zosílené pohony,rozbeh stroja je pomocou hydromotoru-takmer 600 kg ťažký zotrvačník sa roztočí pomocou hydromotoru na cca 300 ot./min a až potom sa zapína vývodový hriadel traktora.Váha balíkov je niekde okolo 500 kg ktoré sa vytvárajú v predĺženom kanále o 80 cm čím sa dosahuje vyššia hmotnosť s porovnaním s inými lismi tejto kategórie až o 25% .Rozmer kanálu by mal byť u tohoto stroja tuším 120 x 90 cm.Moc údajov a informácií o tomto neni lebo je to úplne nový produkt a ponúkaný lis.
Milda11   31.07.2014 19:57:57
přemýšlím pro koho je ten lis určený, pro službaře asi ne, když je placený od balíku....a hlavně museli by koupit celou soupravu to jest traktor i lis, protože s traktorem co mají standartně 200-250ps by to těžko tahali....
co se týká podniků kde je velká živočišná výroba, těch je taky jak šafránu tak mi příjde lepší varianta komora 120*120(130) kydž dám dva balíky na sebe nemusím je vázat...a zase opět problém s traktorem, který většínou připravuje....
8 provázků ten balík taky o něco málo prodraží.... cena bude traktor lis někde kolem 8 000 000 a to se držím asi hodně při zemi...
PYTEL   31.07.2014 20:24:24
8 mega za tuhle soupravu??? tak to hodne přitlač na pilu..... smile
jinak dobrá myšlenka nad tím určením lisu, službař je sice placený od balíku, ale řekl bych, že co nevidět to bude od hmotnosti balíků, nebo hektaru.
Ten lis by snad našel využití jen při provozování spalovnou, ale i když člověk vezme v úvahu náklady na přepravní vzdálenosti slisované slámy, tak to asi asi zdaleka neudělá takovou úsporu jak nákup lisu jiného výrobce s menšim stlačením a k tomu o třídu menšího traktoru. smile
cocik007   31.07.2014 23:20:24
Cenu soupravy nevím.
Je vidět, že Boris se o tuhle soupravu asi hodně zajímal, protože všechny údaje jsem se dozvěděl i já od prodejce.
Jen doplním, že balíky vážily více, než 550kg.
V kopcích kolem Hovoran měl tento traktor s lisem opravdu co dělat..... dle mého názoru mu chybělo cca 20 koní a alespoň 700kg závaží do předního TBZ (nebylo použito, z důvodu dlouhých přesunů po silnici po vlastní ose......).


to Milda11: Tento lis je primárně určen pro spalovny z jednoho prostého důvodu.
Když dopravuju balíky na kamionu, vezu obvykle 33 balíků. 33x400kg (obvyklá váha balíku)=13 200kg.
Při stejném objemu, ale větším stlačení už kamion veze 33x550kg (hmotnost stávajícího balíku)=18 150kg.
Myslím, že tady je ten rozdíl vidět asi nejvíc.
A nejedná se jen o dopravu, ale i skladování.
Pokud by tuto soupravu pořizovala přímo spalovna, je dle mého soudu úspora viditelná.
V případě službařů, a zemědělců, kteří lisují pro běžné účely použití, už se bude zcela jistě jednat o zbytečný komfort.
smile
lukynen   01.08.2014 19:13:30
Nechci nějak zasahovat do debaty,ale zajímalo by mě jak to zvážily ,jestli vůbec-jestli je lis vybaven váhou ? nebo proběhlo vážení na podniku a jestli zkoušeli lis jiné značky-na maximum tlak lisu vedle něho-stejné podmínky.
Víme asi všichni jak to chodí když přijede někdo předvádět sám bez konkurence za zády :D . Rád bych kouknul a ošahal tento kousek v našem kraji ;)
cocik007   01.08.2014 21:19:45
to lukynen:
Vážení proběhlo při svozu balíků. Na podniku, pro který lisovali. Jestli pracovala na stejném poli konkurence, tak to opravdu netuším.....
Milda11   03.08.2014 10:05:56
jestli je průměrná hmotnost balíku 400kg a toto dělá 550kg, tak je to skoro o 40% procent víc. v propgačním materiálu pišou o větší slisovatelnosti o 20%!!! u hmotnosti balíku záleží hodně na délce, jestli je 210 nebo 270cm, takže lepší by byla slisovatelnost v kg na m3.
většina lidí spíš než spaluje dělá peletky...a podle toho jak se to nekontrolovatelně kupuje a překupuje a převáží to bude mít tenhle lis velmi těžké se prosadit,alespoň tady u nás...
BORIS-SK   04.08.2014 20:39:28
Dnes som sa trošku popýtal na cenu tohto lisu a tu na Slovensku u firmy Agropretpulz by to vyšlo na cca 275 000 eur,Je to samozrejme cenníková cena stroja.
Milda11   04.08.2014 20:49:34
50% dole a bude to hodně zajímavá koupěsmile
C208   06.08.2014 21:40:26
Posledné roky je slama čoraz viacej zaujímavejšou komoditou. Ak si dobre pamätám tak sezóna 2012 bola sezónou kedy bolo tejto komodity nedostatok , že i britský tak i nemecký chovatelia boli nútený ju nakupovať zo zahraničia.Tak ako pre ž.v. tak i pre bioenergetiku je dosť zaujímavou alternatívou napr. k zemnému plynu.Ale jej veľkou nevýhodou sú vysoké náklady na prepravu , preto si myslím že výrobcovia lisov sa snažia tento hendikep riešiť práve väčšou zlisovatelnosťou.U nás asi tento lis veľký boom nespraví ale možno v zahraničí , kde sa čoraz viacej rozvíja slama ako napríklad izolačný či dokonca stavebný materiál možno aký taký úspech bude mať.
Honza.S2   06.08.2014 22:16:14
C208 : Nikoliv. Jen šílenost a ten kdo na prodeji slámy momentálně něco vydělává, může také za pár let vydělávat ruce z kapes akorát.
Obsah humusu se snižuje, živiny v půdě jakbysmet, úrodnost rovněž klesá a sláma se zdárně prodává.
Přeji mnoho úspěchů do dalších let hospodařenísmile

stenlynko   06.08.2014 23:02:03
vďaka za každý hektár zdrvenej slamy, tento rok sa jej drvilo pomerne hodne a slamu nikto kupovať nechce, našťastie...
C208   06.08.2014 23:13:38
To Honza.S2 to už záleží na samotnom podniku či si nechá dôkladne podrobiť agrotechnickú analýzu , aby vedel či vôbec a koľko slamy si môže dovoliť odobrať z danej pôdy. Ak podnik nesprávne vybilancuje pomer uhlíka k dusíku tak mi ta zaoraná slama toho úrodnostného potenciálu veľmi nepridá. Každý agronóm by mal vedieť čo si k svojej zemi dovoliť môže a čo nie... Ktorý si to neuvedomujú to je už bohužiaľ ich problém...smile
Matúš.V   07.08.2014 08:57:17
U nás majú 2 lisy krone HDP, čo sa týka zlisovateľnosti nepoužívajú ich na plný tlak pretože balík sa veľmi ťažko rozoberá aj drtiacim zariadeným. V spaľovni vraj zle horí. Pochybujem, že tento lis bude mať o 20% väčší tlak ako starý HDP. Krone má zaujímavé marketingové ťahy. u nás povedali, že rezačka síce reže na 3mm, ale nemôžu tak rezať. Na agritechnice dostanú cenu za zariadenie, ktoré sa musí ešte rok testovať.
to C208: nepochopil som koment, že ak podnik zle vybilancuje tak slama nič nepridá? Vo viacročných pokusoch v Milhostove bolo preukázané, že odobraná slama pokiaľ nie je vrátená v inej organickej forme (maštaľným hnojom, medziplodinou) na pôdny stav vždy vplýva negatívne.
Honza.S2   07.08.2014 09:49:24
Matúš : Přesně taksmile Problém i u silážní kukuřice pro BPS a tam se přece jen vrací digestát.
Pokud se nedává do půdy hnůj, meziplodina na zelené hnojení, sebere se někde i sláma na prodej, tak bilance živin a zásobní hnojení příliš neřeší moc věcí.
A i když tu slámu prodám z 1/4 výměry jednou za dva či tři roky, vždy se to promítne dřív nebo později na stavu půdy.
roman7711   07.08.2014 20:55:21
Myslím si, že horší je silážní kukuřice hlavně pro BPS, než nějaká sláma. Slámy se z pole vezmeme, když moc tak 8t/ha, ale kukuřice 10x víc hmoty. Takže když jednou za 4 roky prodám slámu, nemůže to mít tak strašnej dopad, jako když je tam každý druhý rok kukuřice.
Matúš.V   07.08.2014 21:14:33
No treba si robiť bilanciu C,P,K tam si každý zistí, že aj predaná slama raz za 4 roky je nevýhodne dlhodobo. Silážna kukurica do bps je ešte zložitejšia vec. Ja som názoru, že BPS by nebolo zlé riešenie, keby tento systém bol dotiahnutí do konca to znamená, že kukuricu dávať ako doplnkovú komoditu a nie hlavnú.
Dám príklad: V Holandsku sú stavby, ktoré dokážu odoberať metán priamo s maštale. Jednoduchšie povedané chytajú kravské prdy. Maštaľ na 600 dojníc dokáže vyprodukovať cca 250kw plynu. Je uzákonené, že všetok odpad zo stravovacích zariadení likviduje BPS. U nás takto do týždňa vozie zatiaľ 10ton. Tento odpad je skvelý producent plynu. potom sú tu rôzne odpady, zlé krimov atd....Týmto by sme sa dostali, že BPS produkuje viac ako polovicu z odpadu. Pokiaľ by každá BPS využívala aj odpadové teplo tak zisk je 2 násobný. to znamená, že stačí 500kw a nie 1mgw. A zrazu sa dostaneme ku tomu že tam dávam kukuricu ozaj na doplnenie s tým, že produkujem pomerne kvalitné PRIEMYSELNĚ hnojivo, z ozajstného odpadu. Bohužiaľ realita BPS v EU je zásterka akože robíme zelenú energiu, bohužiaľ to pravda ani zďaleka nie.
C208   07.08.2014 23:08:19
To Matúš.V ja som nikde nepísal o úplnom odobratí slamy. To je asi každému poľnohospodárovi jasné ,alebo teda malo by byť jasné aké prínosy majú zaorané pozberové zvyšky slamy. Ale na to aby mala svoje opodstatnenie v pôde ju nestačí iba zaorať ale napr. dobre ju nadrtiť ,dodržať malé strnisko a hlavne jej správne upraviť pomer uhlíka k dusíku . Ak sa nedodržia správne podmienky resp. zle urči napr. spomínaný pomer tak mi toho úžitku zasa až toľko nepridá...Čiže ak sa mi bude v pôde zle rozkladať tak mi akurát následné môže zabezpečiť zlý kontakt osiva s pôdou, zlý prístup vlahy k osivu a v neposlednom rade môže prenášať i patogény na nasledujúcu plodinu. Ak pôjdeme hlbšie do problematiky tak pomer slamy k hustosiatým obilninám sa uvádza 1 : 1 a za optimálne sa považuje zaorávanie slamy na ha 2 až 2,5t.Takže ak bude obilnina dávať poviem príklad v priemere okolo 4,5t , tak si myslím že pozberanie 1/4 výmery raz za 4 roky nebude mať dopad na stav pôdy.
Matúš.V   08.08.2014 08:43:35
Neviem ako si došiel na tieto hodnoty, alebo s čím si ich spájal. platí že pomer C:N by mal byť 20:1 alebo približný keďže hodnota N sa neustále mení. pokiaľ je pomer menší dochádza ku mineralizácii. ak väčší N je biologicky absorbovaný.
čím viac zapravíš slamy tým viac dodáš C a podľa toho doplňuješ N. Samozrejme platí čím viac tým lepšie. Ďalšia dôležitá vec je to, že každá pôda má iné PH iné zloženie, iný typ. písal si o nejakých hodnotách, ktoré podľa mňa nejestvujú pretože dopĺňať živiny a organiku do pôdy paušálne mi príde nelogické. Ak sa mýlim opravte ma.
smile
C208   08.08.2014 21:25:06
Pravdepodobne si to zle pochopil...V pomere okolo 1 : 1 sa obyčajne POHYBUJE HMOTNOSŤ zrna hustosiatych obilnín k hmotnosti slamy. Pomer ktorý ty udávaš je práve už spomínaná bilancia uhlíka k dusíku. To si myslím že sú dve rozdielne veci. S tým čím viac tým lepšie by som bol tak trocha opatrný...Všetko má svoje svoje plus aj mínus a to platí i o nadmerného množstva pozberových zvyškov v pôde. Mimochodom tie hodnoty ktoré udávam si myslím že by sa dali kľudne i vygoogliť takže o tom nejestvovaní by som tiež pomlčal... smile
Matúš.V   09.08.2014 09:11:30
Ešte sa vrátim ku výskumu, ktorý sa robil ako viacročný v Milhostove. Udržateľnosť alebo zvyšovanie pôdnej úrodnosti bolo dosiahnuté 3 spôsobmi. správnou rotáciou plodín, vracaním oragnických živín, alebo zvyšovaním úrod. Zvyšovanie úrod je myslené aj väčšie množstvo vracania organickej zložky. Tiež bolo v 5ročnom cykle dokázané, že ak sa zobrala slama a nebola vrátená vo formen hnoja už vznikal deficit a to tam nebola silážna kukurica.
Za "nadmerné vracanie zvyškov" by sa dalo považovať oblasť kukuričného pásu v USA. Bežne sa tam robí zrnová kukurica od 12-20t/ha a všetko sa vracia späť. Tiež sa dá ľahko vygoogliť ako sa tam zlepšili vlastnosti pôdy za posledných 20 rokov.
joyzie   09.08.2014 20:56:51
spomínalo sa tu spaľovanie slamy a chcem sa opýtať či ma niekto skúsenosti s aplikáciou popolu zo slamy na pole?
C208   09.08.2014 21:11:11
Ja sa tiež vrátim kde si spomínal : ,,U nás majú 2 lisy krone HDP, čo sa týka zlisovateľnosti nepoužívajú ich na plný tlak pretože balík sa veľmi ťažko rozoberá aj drtiacim zariadeným. V spaľovni vraj zle horí. " Ak si taký zástanca čím viacej tým lepšie , prečo teda slama putovala do spaľovne? A pravdepodobne za pekný úsmev ju tam asi tiež nedali...Však? O tom za akým účelom sa slama resp. iné organické hnojivo zapracováva do zeme myslím si že nemusíš pozerať iba výskum v Milhostove a stále to opakovať dookola...Na to aby si mohol vyťažiť plný potenciál toho nadmerného množstva ho musíš i správne zapracovať....Myslím si že nieje to až tak dávno čo sa tu riešil problém o zapracovávaní pozberových zvyškov... S rotáciou plodín síce neviem ako je to v Milhostove ale u nás na SR to začína byť keď tak pozerám problém ale to je už si myslím iná kapitola...
Matúš.V   10.08.2014 20:43:31
Prečo slama putovala do spaľovne sa mňa nepýtaj moja nebola. je to tu v okolí tak preto som to písal.
Nemusím sa oháňať, len Milhostovom. Kľudne sa pozri na väčšiu časť Českej republiky, kde sa výnosy pšeníc bežne pohybujú na 8-10t/ha a nemyslím si, že by niekto mal s tým problém skôr naopak.
C208   10.08.2014 21:15:57
Myslím si že nemusím sa ani pozerať do ČR najdú sa i u nás podniky ktoré vedia využiť pozberové zvyšky na zvýšenie úrody a občas ich prebytky i využiť...Ta diskusia ohľadne zapracovávania pozberových zvyškov tu bola takže asi problém bol...
SLK350AMG   13.08.2014 10:00:29
Mal by tento lis uplatnenie pri výrobe senáže? Či ta väčšia stlačiteľnosť je na škodu alebo naopak bude k prospechu. Samozrejme ak existuje stroj na zabalenie hranatých balíkov do fólie.
farmweb@atlas.cz
© Martin Rosta 2005-2024		 czdeenlogo
Tento server je housován v Datacentru Moravia
Script vykonan za: 0.010637998580933.s